Nora-Swantje Almes a Elena Strempek:
Shores of Crucial Activity

Zhlboka sa nadýchnite. Všimnite si, ako váš dych prichádza vo vlnách. Brucho sa vám roztiahne a zasa stiahne. A znova. Nechajte sa vyplaviť na pobrežie. Poddajte sa kúzlu zásadných aktivít. Počkať, čože?

 

Vernisáž v piatok 27. 10. 2017 o 18.00, výstava potrvá do ± 24. 11. 2017.

Vo svojej knihe The Human Condition sa nemecká filozofka Hannah Arendt zaoberá otázkou „čo robíme“, a v nej rozlišuje medzi troma rôznymi kategóriami aktívneho života: „prácou“, tým, čo pokrýva naše základné potreby a vytvára produkty na spotrebu; „zhotovovaním“, ktorá na svet privádza umelé, človekom vytvorené veci a „nemateriálnou interakciou s množstvom ľudí, ktorí žijú na našej planéte“. Arendt je presvedčená, že v modernej dobe došlo ku glorifikácii práce, ktorá je dnes zásadnou činnosťou, ktorá stojí v strede záujmu spoločnosti. V nemeckej verzii knihy z roku 1958 Arendt tvrdí, že básnici a myslitelia sú jedinou skupinou ľudí, ktorí sa naďalej venujú filozofickým a duchovným činnostiam bez toho, aby ich nazývali svojou prácou tak, ako to robia politici a duševní pracovníci. Ako to však môžeme vztiahnuť na dnešnú dobu, kedy sú umelci profesionálmi ľudského ja, značná časť práce, ktorú vykonávame, je nemateriálna a každé kreatívne gesto si okamžite prisvojí kapitál?

Aká je potom, pýtame sa, naša motivácia venovať svoj život umeniu? Je to možnosť kritickej aktivity, ktorá nám pomáha vyrovnať sa s chaosom okolitého sveta, premeniť ho na niečo, čo má zmysel, možno len pre nás, možno len na sekundu? Alebo je to životný štýl? Celkom iný súbor hodnôt, lákavý sľub, že jedného dňa môžeme stáť v popredí kapitalistickej spoločnosti, pričom neustále pretvárame samých seba, sme extrémne flexibilní a kreatívni, stále meníme vlastnú podobu – to, čo je v móde dnes, nemusí byť v móde zajtra. A kto napokon vlastne sme „my“?

Prebúdzanie sa na Ódu na radosť

A – Čo je slovo?

B – Slovo je to, čo je nevypovedané.

A – A ty?

B – Ja?

A – Obe strany jedna proti druhej.

B – Ja?

A – Nie, ty, ktoré sa snaží skrotiť to nezabudnuteľné, čo by nás mohlo prekvapiť.

B – Moje ja teraz?

A – Ty tvojich výhovoriek a odmietnutí.

B – A my teraz?

A a B – Sme diskurz iných.

Hrá Godardova hudba (- z Godardovho filmu La Chinoise, 1967)

Arendtová kategorizuje umeleckú tvorbu ako “kreatívnu prácu”, niečo umelé, privedené na svet bez toho, aby to bolo primárne určené na spotrebu. “Kreatívna práca” je aktivita, ktorá (v ideálnom prípade) spôsobuje, že sa človek na svete cíti ako doma. Čo znamená cítiť sa na svete ako doma? Usadiť sa? Pokračovať v pohybe? Zmieriť sa s realitou? Pochopiť? Rakúsky sochár Franz West pre výstavu „Austria im Rosennetz“/„wunderkammer österreich“ v roku 1996 v múzeu MAK vo Viedni skonštruoval gauče s železnými konštrukciami a penovými matracmi voľne pokrytými orientálnymi či africkými látkami. Kritikom tieto objekty pripadali “ontologicky voľné, novátorské” a ako pozvánka pre diváka, aby vošiel do kontaktu s objektom a stal sa aktívnou súčasťou inštalácie. My sa teraz môžeme pýtať, prečo bolo potrebné to iné, to pestré z diaľok, aby sa mohli v bielej galérii cítiť ako doma. Po predaji na trhu s umením sa tieto gauče stali drahými povinnými objektami túžby, ktoré nájdete v štýlových bytoch, galériách alebo ateliéroch bohatej západnej intelektuálnej triedy. A umenie znova slúži ako životný štýl.

V galérii Plusmínusnula Nora-Swantje Almes a Elena Strempek spojili variáciu na gauče Franza Westa a audio inštaláciu, ktorá skúma otázky súčasnej práce, umeleckej tvorby a áno, lásky. „Zásadná aktivita“ otvára dialóg, ktorý nie je len rozhovorom dvoch ľudí, ale skôr v gréckom zmysle slova  διάλογος, diá-logos, tokom slov.

 

Nora-Swantje Almes and Elena Strempek: Shores of Crucial Activity

Take a deep breath. Feel how your breath comes in waves. Your belly expands and then contracts. And again. Let yourself be washed ashore. Submit to the spell of crucial activities. Wait, what?

In The Human Condition the German philosopher Hannah Arendt is concerned with the question of “what we are doing,” and in it she differentiates between three different categories of the active life: “labour,” that which covers our basic needs and creates products for consumption; “work,” which introduces artificial, human-made things into the world; and “action,” a “non-material interaction with the plurality of humans that live on our planet.” Arendt is convinced that in modern times labour became glorified and is now the one crucial activity that preoccupies society. In the German version of the book from 1958 Arendt states that Dichter und Denker (poets and thinkers) is the only group of people who are still engaged in philosophical and spiritual activities without calling it their job in the way that politicians and Geistesarbeiter (brain-workers) do. But how can this apply to our times in which artists are professionals of the self, large parts of the labour we do is immaterial and every creative gesture is instantly hijacked by capital?

So, we ask, what is our motivation to dedicate our lives to art? Is it the possiblity of a critical activity that helps us to handle the chaos of the world around us, to transform it into something that makes sense, maybe just for us, maybe just for a second? Or is it the life style? A whole different set of values, the glamorous promise to stand at the forefront of a capitalist society one day, always newly inventing ourselves, being extremely flexible and creative, constantly shape-shifting – what’s hot today might not be hot tomorrow. And who is the ‘us’ anyway?

Waking up to Ode To Joy

A – What is a word?

B – A word is what is unsaid.

A – And you?

B – Me?

A – Both sides against the other.

B – Me?

A – No, you who tries to tame the unforgettable that might surprise us.

B – Myself now?

A – The you of your excuses and rejections.

B – And us now?

A and B – We are the discourse of others.

Godard Music plays (-from La Chinoise, 1967)

Arendt categorises art-making as „work“, something artificial is put into the world which is not primarily thought for consumption. „Working“ as an activity which (ideally) makes oneself feel at home in the world. What does it mean to feel at home in the world? To settle down? To keep moving?To reconcile with reality? To understand? For the 1996 show “Austria im Rosennetz”/”wunderkammer österreich” at MAK Vienna the Austrian Sculptor Franz West constructed sofas with iron frames and foam mattresses loosely covered with Oriental or African fabrics. Critics saw these objects as „ontologically loose, and novel“ and as an invitation for the viewer to engage with the object, to become an active part of the installation. We might ask now, why it needed the other, the colourful far away, to feel at home in the white gallery. Sold on the art market these sofas became expensive obligatory objects of desire to be found in the stilish homes, galleries or studios of the rich Western intellectual class. And yet again, art serves a lifestyle.

At Galeria Plusminusnula, Nora-Swantje Almes and Elena Strempek assemble a variation of Franz West sofas and an audio-installation which investigates questions and condition of contemporary labour, art-making and, yes, love. ‘A crucial activity“ opens up a dialogue, not restricted to only two people talking to each other but rather in the Greek sense of the word διάλογος, diá-logos – the flowing of words.

References:

Arendt, Hannah. The Human Condition. 2nd ed. Chicago: University of Chicago Press, 1998. Arendt, Hannah.Vita active: Oder vom tätigen Leben (The Human Condition). 2nd ed. Munich: R. Piper, 1981. La Chinoise, Jean-Luc Godard, 1967 https://news.artnet.com/market/franz-wests-philosophical-sofas-177324 (accessed 10/10/17)

Text: Nora-Swantje Almes and Elena Strempek

Translation: Michal Spáda

Foto: Peter Snnadík, Orši Varga, Sarah Massardier

Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

 

24136023298_28d4ea386f_k

01_WEB_© 2017 Peter Snadik_94A2782

02_WEB_© 2017 Peter Snadik_94A2783

03_WEB_© 2017 Peter Snadik_94A2798

05_WEB_© 2017 Peter Snadik_94A2807

06_WEB_© 2017 Peter Snadik_94A2802

07_WEB_© 2017 Peter Snadik_94A2804

08_WEB_© 2017 Peter Snadik_94A2819

09_WEB_© 2017 Peter Snadik_94A2821

10_WEB_© 2017 Peter Snadik_94A2826

37957083282_e39b0ccda9_k

37957078412_d8e84909f2_k

37379552504_256a7ab861_k

IMG_2109