František Demeter:
Nemám nič

František Demeter stelesňuje éru pochybností o “konci maľby”. V jeho prípade nejde o teoretizovanie, je maliar a preto svoj príspevok k téme začína veľmi praktickou otázkou o tom, kde končí maľba na obraze? Svoju kariéru tak zasvätil pochybnostiam o limitoch maľby, presnejšie – premýšľaniu o funkcii a zmysle rámu. Rám je čistá forma, pre obrazy je tým, čím je súradnicová sústava pre analytickú geometriu. Rozdiel spočíva v tom, že zaoberanie sa súradnicami ako takými nie je žiadna matematika, zato skúmanie rámu môže byť výtvarným umením. Možno to pôsobí trochu smiešne, no azda raz za to získa aj medzinárodne uznanie a to aj napriek tomu, že Demeter je najmenej ambiciózny výtvarník svojej generácie.

Vernisáž vo štvrtok 21. 9. 2017 o 18.00, výstava potrvá do ± 20. 10. 2017.

Má 42 rokov, učí maľbu na VŠVU. Za sebou má iba 5 menších samostatných výstav a vďaka galérii Krokus o ňom od minulého roku existuje aj jedna knižka. Jej názov “Nie Áno Nie” Demetera celkom dobre vystihuje. Skeptický postoj k svetu je svojím spôsobom veľmi pohodlná pozícia, typická skôr pre staršie ročníky, no veľmi rozšírená aj medzi akademickými pracovníkmi (bez ohľadu na vek). A Demeter si ju užíva. Málo produkuje, ku komodifikácii svojich diel sa stavia vyhýbavo. Nedávno dokonca všetku svoju doterajšiu tvorbu zničil. Takýto nekompromisný krok nie je v prostredí konceptuálne orientovaných umelcov nič nové, zaujímavé je, že Demeter to poňal práveže kompromisne. Svoje obrazy nespálil, nezahodil do koša. Zničil ich konštruktívne. Plátna vypral, porezal a spravil z nich inštaláciu na výstave v pomerne usadenej bratislavskej galérii 19.

A tak sme si povedali, že výstavu v Žiline skúsime poňať ako príležitosť k novému začiatku. Keďže v ateliéri nemá doslova nič a súčasne panujú pochybnosti o tom, či vôbec vie maľovať, tak sme prišli s nápadom, že to opäť skúsi. Site specific inštalácia z prázdnych rámov je scénou, aby sa cítil v galérii ako doma. A počas výstavy tam bude čakať na niekoho, kto príde a nechá sa portrétovať. Olejom na plátne.
Či tie portréty po výstave zničí, alebo daruje, nie je v tejto chvíli jasné.

Kurátor: Fedor Blaščák

Preklad: Michal Spáda

www.works.io/frantisek-demeter

www.krokusgaleria.sk

František Demeter: I have nothing

František Demeter embodies the era of questioning of the “end of painting”. In his case, this does not involve theorizing, he is a painter, therefore his contribution to the topic begins with the very practical question of where does a painting end on a canvas? He dedicated to questioning the limits of painting, or more precisely – to analyses of the function and meaning of frame. Frame is pure form, it is to paintings what the coordinate system is to analytical geometry. The difference lies in that while investigating the coordinate system as such is no mathematics, “investigating” a frame can constitute visual art. This may sound slightly ridiculous, but may one day win him even international recognition, even though Demeter is the least ambitious of the visual artists of his generation.

He is 42 years old and teaches painting at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava. He has only had as few as five minor solo exhibitions and, thanks to the Krokus gallery, there has been a single book published about him last year. Its name Nie Áno Nie (No Yes No) captures what Demeter is about fairly well. A skeptical view of the world is in its own way a very comfortable position, typical mostly of older generations, but is very common among the academics, too. Demeter enjoys it. He is not prolific at all, nor is he very enthusiastic about co-modification of his works. Recently, he even destroyed everything he created up to that point. This sort of uncompromising action is nothing new in the context of conceptually oriented artists, what makes it interesting is that Demeter did in fact opt for a compromise. He did not burn his paintings or throw them in a garbage bin. He destroyed them in a constructive manner. He washed the canvases, cut them up and turned them into an installation at an exhibition of the relatively unadventurous 19 gallery in Bratislava.

We have therefore decided to try and conceive the exhibition in Źilina as an opportunity for a new beginning. Since the artist has got literally nothing in his studio and there is even doubt as to whether he is actually able to paint, we came up with the idea of having him try his hand at it again. The site-specific installation made of empty frames is a scene designed to make him feel “at home” in the gallery. During the exhibition, he will wait for someone to come and have their portrait painted. Oil on canvas.
As of now, it is unclear whether he destroys the paintings once the exhibition is over, or gives them away.

Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

GPM0_FDweb