Približne pred rokom som začal skúmať a vizuálne experimentovať s témou mriežkových štruktúr, ktorej som sa ďalej venoval počas dvoch rezidenčných programov v Stuttgarte (Nemecko) a Berne (Švajčiarsko) – toto je ale prvý raz, kedy ju prezentujem verejne.
Vernisáž v piatok 2. 9. 2016 o 18.00, výstava potrvá do ± 30. 9. 2016.
Vo svojich predošlých prácach som sa zaoberal prevažne mentálnymi nastaveniami a systémami mentálnych súradníc ako základmi, na ktorých stojí myslenie (jedinca). Tentoraz som snažil nájsť zdroje jedinečných osobných kategorizácií, ktoré jestvujú vedľa seba, ale vyúsťujú pritom do radikálne odlišných pohľadov na svet.
Mriežková štruktúra je štandardným nástrojom a metódou racionálneho uvažovania. Má svoju vlastnú logiku a mentálne nastavenie, ktoré je pre nás prirodzené, lebo sa ho naučíme v škole, socializujeme sa v ňom a sme ním neustále obklopení. Dáva nám pocit usporiadania, stability a kontroly na každej úrovni nášho civilizovaného sveta. Otázkou je, či je fundamentálnou súčasťou našej prirodzenosti, alebo produktom ľudského myslenia.
Mriežky vo všeobecnosti slúžia na uchopenie nezvyčajných, ťažko opísateľných javov, ich úlohou je meranie, kvantifikácia a výpočet. Mriežky slúžia na pozorovanie, mapovanie a filtráciu vecí. Pomáhajú kategorizovať, systematizovať, organizovať, riešiť komplexné problémy, konať efektívne. Okrem toho slúžia aj na kontrolu a reguláciu.
Pravouhlé predmety majú sklon tvoriť mriežky, v trojrozmernom priestore nadobúdajú podobu kocky, sú navzájom kompatibilné a ľahko vytvárajú systémy. Mriežky sú rámce, stavebné kocky, prvky / komponenty systémov; jednotky a nádoby. Nachádzajú sa medzi tehlami a pixelmi, správajú sa rovnako ako separátory a rozmedzia, môžu však tiež fungovať ako spojnice.
Mojím cieľom bolo vytvoriť osobnú asociatívnu mentálnu mapu ako ucelenú inštaláciu, ktorá by mohla zobraziť všetky tieto symptómy a problémy mriežkových systémov v rôznych oblastiach. Keďže mriežkové štruktúry považujem za istý druh filtra, jedným z mojich hlavných zámerov bolo analyzovať jeho skreslenia a deformácie. Pomocou fyzických simulácií a použitia rôznych materiálov a metód – ako metafor na abstraktnej úrovni – som sa pokúsil zdôrazniť nejednoznačnosť pohľadov z rôznych perspektív a náhodnosť situácií v priestore, kedy môže výskyt nepredvídaných javov a efektov zavádzajúcim spôsobom ovplyvniť naše vnímanie a viesť k falošným uzáverom a nedorozumeniam.
Áron Kútvölgyi-Szabó (1985) absolvoval v roku 2013 Univerzitu v Pécsi, Fakultu hudby a vizuálneho umenia. Od tej doby sa podieľal na niekoľkých skupinových výstavách, napríklad v Studio Gallery (Mindsets), OFF-Biennale (Recollection) v Budapešti, alebo na POSITIONS Art Fair v Berlíne. V roku 2015 a 2016 získal ocenenie Derkovits Gyula Prize. Je zastupovaný galériou Chimera-Project a je členom Asociácie mladých umelcov (FKSE) v Budapešti. Žije a pracuje v Budapešti.
Áron Kútvölgyi-Szabó / In between grids
About a year ago I started a research and visual experimentation on the topic of grid structures, which I continued through two residency programs in Stuttgart (D) and in Bern (CH) – but this is the first time I present it. In my previous works, I was dealing mostly with human mindsets and mental coordinate systems as foundations of one’s thinking. In this case I was looking for the sources of unique personal categorizations, the ones which exist next to each other, although resulting in radically different views of the world.
Grid structure is the default tool and method of rational thinking. It has it’s own logic and mindset, which is natural for us because we learn it in school, we socialized in it and we are constantly surrounded by it. It gives a sense of order, stability and control for every level of our civilized world. The question is whether it is a fundamental part of our nature or the product of human thinking.
Generally, grids are to handle irregular, subtle phenomena. They are to measure, to quantify and to calculate. Grids are to observe, to map and to filter things. To categorize, to systematize, to organize, to solve complex problems and to be efficient. Besides they also serve for control and regulation.
Rectangular things tend to form a grid, in 3D space they become a cube, they are all compatible with each other, and easily form systems. Grids are frameworks, building blocks, components of a system; units and containers. They are in between bricks and pixels, at the same time they behave as separators and boundaries, but can function as connections too.
My aim was to create a personal associative mindmap as one installation, where all those symptoms and issues regarding the grid systems could be presented in various fields. Since I consider grid structures as a form of filter, one of my main interest was to analyze its distortions and deformations. Through physical simulations and the use of various materials and methods – as metaphors on an abstract level – I tried to emphasize the ambiguity of perspective views and the occasionality of spatial situations. This is where accidental phenomena and effects can rise and deceive our perceptions, leading to false conclusions and misunderstandings – just like in our everyday life.
Áron Kútvölgyi-Szabó (1985) graduated in 2013 at the University of Pécs, Faculty of Art and Music. Since then he participated in several group shows, for example at the Studio Gallery (Mindsets), the OFF-Biennale Budapest (Recollection) or at the Positions Art Fair in Berlin. In 2015 and 2016 he was awarded with the Derkovits Gyula Prize. He is represented by Chimera-Project Gallery and he is a board member of the Studio of Young Artists’ Association. He lives and works in Budapest.
Text: Áron Kútvölgyi-Szabó
Preklad: Martin Malý
Korekcia: Michal Spáda
Foto: Peter Snadík, Barbora Cicoňová
