Máte plné zuby fotiek ratolestí svojich spolužiakov zo strednej školy na sociálnych sieťach?
Na úvod výstavy Lucie Dovičákovej s názvom Mammalia jedno priznanie. Už niekoľko rokov si blokujem na sociálnych sieťach zobrazovanie príspevkov každého priateľa, ktorý tam zavesí fotku svojho decka. Stačí jedna. A v reálnom živote sa im od tej chvíle začnem podvedome vyhýbať. S deťmi to až tak dobre neviem. Svoje dve netere mám úprimne rada, aby bolo jasné, že nie som netvor.
Vernisáž vo streda 22. 7. 2015 o 18.00, výstava potrvá do ± 14. 8. 2015.
Lucia Dovičáková je už dva roky matka. Dozviete sa to z každej jej maľby aj kresby z tohto obdobia, a aj z väčšiny jej príspevkov na sociálnych sieťach. Napriek tomu sa mi príspevky Lucie Dovičákovej stále pravidelne zobrazujú, dokonca nešetrím ani páčikmi. Baví ma sledovať, čo sa deje v jej rodine a najviac ma baví sledovať na jej dielach, ako sa asi cíti ako matka. Lebo takto nejak si materstvo predstavujem aj ja.
Prsia ovísajú a zaberajú väčšinu priestoru naokolo, žena-kojička žije len pre svoje dieťa. Alebo sa stará o domácnosť. Matka-svätica, bezbreho oddaná svojmu potomkovi, ktorý má od roztomilej tváričky z obalu od plienok veľmi ďaleko. Kontakt so svetom sprostredkúvajú len ostatní, šťastne milujúci rodičia, so svojimi zámotkami vo farebných šatkách všade naokolo. Dovičáková vo svojich dielach nič neprikrášľuje ani neidealizuje, len s drsnou iróniou popisuje život začínajúcej matky.
Lucia Dovičáková (1981) je absolventkou ateliéru súčasnej maľby Rudolfa Sikoru na Fakulte umení v Košiciach. V roku 2006 sa stala finalistkou Ceny Oskára Čepana, v roku 2011 sa stala laureátkou ceny Tatra Banky Mladý tvorca. V rokoch 2012 a 2013 bola finalistkou súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB. Pravidelne vystavuje samostatne aj na kolektívnych výstavách a jej diela sú zastúpené napríklad v zbierkach SNG, Galérie Nedbalka a ďalších súkromných zbierkach. Žije a pôsobí v Košiciach.
Txt: Katarína Gatialová
Lucia Dovičáková / Mammalia
Disclaimer at the beginning of the exhibition of Lucia Dovičáková named Mammalia; for several years already I have been blocking at social networks feed of all my friends posting pictures of their kids. One would be enough. Also in my off-line life I would usually start to avoid them, subconsciously. I am simply not that good with kids. But I love both my little nieces with all my heart, alright?
Lucia Dovičáková has been mother for two years now. You can figure that out from all her paintings and sketches dated two years back, as well as from her social network contributions. Despite this fact I still haven’t put feed embargo on Lucia’s posts, and, moreover, I am not stingy with likes for her posts. I like to watch what’s going on in her family and the thing I appreciate the most is to observe through her work how does it approximately feel like to be a mother. Because Lucia’s artistic take on motherhood is how I would imagine it.
Bosom is giving in with the gravity and gradually takes more and more space around, mother – breast-feeder now lives for her little one only. Or she emulates happy housewife life. Mother – saint, unconditionally devoted to her offspring that is not exactly identical with cute little baby face smiling off diapers ads. Any contact with outer world occurs only through other happily loving parents everywhere, with their cocoons wrapped in bustling-colored scarfs. Dovičáková in her pieces does not glamorize nor embellish anything, she just captures with harsh irony life of a “freshman” mother.
Txt: Katarína Gatialová
Lucia Dovičáková (1981) graduted at Rudolf Sikora’s studio of contemporary painting in Košice. In 2006 she was nominated for Oskar Čepán Award, in 2001 she became laureate of Tatra Banka prize Young Artist. In 2012 and 2013 she was a finalist of contest Painting –VUB Foundation Prize. She frequently displays individually as well as at collective exhibitions and you can find her work in Slovak National Gallery, Gallery Nedbalka and other private collections. She lives and creates in Košice.
Translation: Jana Govedarica Poljaková
