Marián Grolmus:Chlieb a hry / Bread and circuses

Aký stabilný je náš mier a aká je odvrátená strana tradičných symbolov mieru? Ako ďaleko je agresor, čo nám ukazuje a za čo všetko sa skrýva? Pohľad sochára Mariána Grolmusa na aktuálnu podobu propagandy a politickej manipulácie je nekorektný a bezočivý. Grolmus ukazuje veci, o ktorých všetci vieme, no málokto ich hovorí takto narovinu.

Vernisáž 17. 7. 2014 o 18.00, výstava potrvá do ± 8. 8. 2014.

Chlieb a hry. Najjednoduchšia cesta k uchopeniu a udržaniu moci, k ovládnutiu más. Občan nepotrebuje aktívne zasahovať do verejného diania, občan potrebuje lacné jedlo a dostatok plytkej zábavy, aby mlčal.

Panem et circentes – práve tak popísal túto jednoduchú populistickú stratégiu na prelome prvého a druhého storočia po Kristovi rímsky satirik Iuvenalis. Rímska ríša neskôr upadala a zanikla, no podobná (ne)politika sa odvtedy objavila pri spravovaní štátu ešte veľakrát, v rôznych obdobiach a v rôznych krajinách. Ak sledujete pravidelne správy z domácej aj svetovej politickej scény, viete presne, čo tým myslel. Alebo ani neviete, lebo práve sledujete majstrovstvá sveta vo futbale.

Marián Grolmus na výstave Chlieb a hry zaostruje najmä na tie hry, a to bezočivo a na rovinu. Olympijské hry slúžia ako zakrývací manéver pre vojenské operácie alebo na maskovanie režimu ignorujúceho ľudské práva, no napriek tomu ich všetci sledujeme. Počas olympiády v Londýne prenikali na verejnosť správy o množstve pripravenej vojenskej techniky na “obranu” športových areálov, no tá by pri akomkoľvek použití ohrozila v prvom rade civilistov. Po príklady však nie je vždy treba chodiť až do Pekingu, Londýna či Soči. Nápad organizovať ZOH v Tatrách sa pravidelne opakuje, a to vždy, keď je treba odpútať pozornosť od niečoho úplne iného. A národ sa stále najlepšie dokáže identifikovať so športovcom, či už hrdinom na bicykli, alebo partiou svižných junákov na ľade a na trávniku.
Medzitým propaganda mutuje, prispôsobuje sa, je nadizajnovaná a leskne sa, no nepriateľ zostáva ten istý. Možno už je bližšie, než si dokážeme pripustiť.

Bread and circuses. The easiest way to seize and hold on to power, to control masses. A citizen does not need to actively interfere in public affairs, a citizen needs cheap food and enough shallow entertainment to be silent.

Panem et circentes – that is how Roman satirist Iuvenalis described the simple populist strategy at the turn of the second century AD. Roman empire later declined and collapsed but similar (non)politics of ruling the state appeared several times in various times and various countries since then. If you regularly follow the news from domestic as well as from world politics you know exactly what he meant. Or may be you do not know because you are watching the World Cup in football.

Marián Grolmus in his exhibition Bread and circuses focuses in particular on those games, directly and with total disregard. Olympic Games serve as a tool for hiding military operations or as a cover for regime ignoring human rights, but still we all watch them. During the London Olympics the public was informed about huge amount of military technology prepared to “defend” sports centres, but if used it would endanger civilians in the first place. Nevertheless there is no need to go as far as Beijing, London or Sochi to search for examples. The idea to organize WOG in Tatras appears regularly and especially when attention needs to be diverted from something completely different. And the nation loves to identify itself with a sportsman – a hero on a bicycle or a bunch of swift stalwarts on ice or lawn.

Meanwhile propaganda mutates and adapts, it is designed and glossy, but the enemy remains the same. May be it is even closer than we can admit.