Diela Nenada Brankovića generujú veľmi špecifický typ neistoty. Pocit zastaveného času je ešte zvýraznený strnulými pohľadmi ľudí zobrazených v jeho dielach, ktoré evokujú pocit finality a až morbídnym spôsobom nám dávajú najavo, že aj my sme koneční.
Vernisáž 10. 2. 2012 o 17.00, výstava potrvá do ± 4. 3. 2012.
Prostredníctvom jeho diel vstupujeme za hranice reality, do strnulého a temného medzi sveta. Para normálna aura je však v skutočnosti iba klam – obrazy sú bytostne ľudské, len ich obsah oslovuje tak hraničné emócie, že je pre nás prijateľnejšie vytesniť ich do sveta nadprirodzena.
Navyše extrémne silný element náhody pri ich tvorbe spôsobuje, že sú vo svojej neprirodzenosti až príliš prirodzené. V istom zmysle fungujú ako projekčné plátno – fotografie, ktoré Branković používa sú viac či menej manipulované rozpúšťadlom. No obsahy, ktoré v nich vnímame my, sú odrazom nášho najhlbšieho vnútra.
Multimediálna inštalácia SOUND OF FACE / FACE OF SOUND ako typické postmoderné dielo zapája do svojej hry aj diváka a sofistikovane prepája umelecké žánre, pričom zmazávaním rozdielov medzi tradičnými a novými médiami sa vzpiera definitívnemu, uzavretému významu.
Matej Gyárfáš.
